Spojka

Spojka

Súčasťou pohonného ústrojenstva vozidla s mechanickou prevodovkou musí byť aj spojka, prostredníctvom ktorej sa prenáša výkon z motora. Ak sa používa prevodovka s manuálnym ovládaním, spojka je takmer vždy suchá, trecia a kotúčová. Má dve hlavné úlohy. Prvou je pomocou preklzu umožniť plynulý rozbeh automobilu, druhou je prerušiť tok výkonu od motora v okamihu preraďovania. Jej konštrukcia sa za posledných sto rokov zmenila len minimálne.

Princíp práce trecej spojky

Spojka je najčastejšie umiestnená medzi motorom a prevodovkou, kde sa montuje na zotrvačník, takže sa spolu točia rovnakými otáčkami ako kľukový hriadeľ. Absolútna väčšina trecích spojok osobných automobilov, vybavených manuálnou prevodovkou je suchých, jednokotúčových. Ich konštrukcia pozostáva z troch častí, usporiadaných v poradí: zotrvačník, lamela a prítlačný kotúč alebo aj tanier. Lamela spojky a prítlačný tanier tvoria spolu spojkovú sadu. Oba „vonkajšie“ diely – zotrvačník a prítlačný kotúč sú upevnené na kľukovom hriadeli a v zopnutom stave lamelu medzi sebou zvierajú. Potrebnú silu vyvíja práve prítlačný kotúč pomocou pružiny. Vzájomnú vzdialenosť oboch dielov a teda aj preklz spojky ovláda vodič pomocou spojkového pedálu. Pri jeho stlačení sa vonkajšie časti, teda zotrvačník a prítlačný kotúč od seba vzďaľujú. Ak ho vodič pomaly uvoľňuje, oba diely postupne stále viac začínajú zvierať lamelu a unášať ju so sebou. Tá sa začína pozvoľne otáčať a keďže je osadená na vstupnom hriadeli prevodovky, dáva do pohybu automobil.

Krútiaci moment motora, ktorý na spojku pôsobí, nemôže spôsobiť pretočenie jej jednotlivých častí ani pri maximálnom zaťažení. Aby lamela medzi zotrvačníkom a prítlačným kotúčom nepreklzovala, musí ju zvierať dostatočná sila. Pri motore s výkonom približne 80 kW to znamená približne 5 000 N, čo zodpovedá tiaži 50 kg.Túto silu samozrejme pri vypínaní prekonáva vodič svojou ľavou nohou. V súčasnej dobe je už väčšina mechanizmov hydraulických, spojkovým pedálom sa teda aktivuje malá pumpa (hlavný spojkový valec) v ktorej sa stláča kvapalina, väčšinou odoberaná z brzdového systému, a pôsobí na pomocný valec, prenášajúci silu na vypínacie ložisko spojky.

Aké sú problémy so spojkou

Problémy so spojkou sú dnes veľmi zriedkavé, väčšina jej komponentov máva veľmi dobrú životnosť. Najväčšmi zo všetkých je namáhaná lamela, no aj jej obloženie je vždy navrhnuté minimálne na 100 000 kilometrov. Ak vydrží menej, isto je za tým nejaký technický problém, alebo štýl jazdy vodiča. Pomerne dlhá životnosť súčasných spojok je dosiahnutá najmä zásluhou moderných trecích materiálov. Používa sa hlavne obloženie z organických kompozitov, vylepšených rôznymi plnivami pre zlepšenie koeficientu trenia, aj pre zníženie opotrebenia. Ich zložene je však výrazne odlišné od brzdového obloženia a aj preto sú značne citlivé na teplotu. Už približne pri 320 stupňoch Celzia sa začínajú rozpúšťať a 450 stupňov ich už zväčša úplne zničí. Treba si dať veľký pozor na zaobchádzanie so spojkou, nakoľko jej výmena je ekonomicky dosť náročná.