Záhadné výstupky na Škode Epiq

Je to len dizajnový prvok na elektrickom aute?

Nenápadný detail novej elektrickej Škodovky vysvetľuje dizajnér. Ide o ukážku moderného inžinierstva, kde sa stretáva európska legislatíva, aerodynamika aj estetika.

Oko pozorného pozorovateľa ich zazrie okamžite. Drobné plastové výstupky na olemovaní oblúkov kolesa Škody Epiq pôsobia na prvý pohľad mätúco — nie sú to lemy, nie sú to klasické kryty, a rozhodne to nevyzerá ako náhoda pri výrobe. Tak čo to vlastne je?

Homologácia diktuje, dizajn odmieta kompromis

Za vznikom tohto detailu stoja nekompromisné európske homologačné predpisy. Tie presne definujú geometrické výseče a uhly okolo kolies, pod ktorými nesmie od pneumatiky odletieť žiadny kamienok — ani smerom za vozidlo, kde by ohrozil iného vodiča, ani do boku na chodník, kde by mohol zraniť chodca.

Štandardné riešenie automobiliek je jednoduché a škaredé: na hranu blatníka sa pripevní plastový odliatok — takzvaný „flap", malá zásterka, ktorá blatník umelo rozšíri. Lenže Škoda tento prístup odmietla. „Pre nás bola vizuálna čistota vozidla prioritou a klasickému plastovému krídielku sme sa chceli za každú cenu vyhnúť," vysvetľuje dizajnér škody.

Prečo nestačilo jednoducho rozšíriť blatník?

Ak by dizajnéri blatník jednoducho vytiahli ďalej von, auto by legislatívou prešlo — no koleso by opticky zapadlo hlboko do karosérie. Výsledok? Ťažkopádny, statický vzhľad bez dynamiky a razancie.

Cieľom bolo dosiahnuť takzvané flush alignment — stav, keď je blatník v jednej rovine s koesom. Vďaka tomu auto získa rozkročený, stabilný postoj a na ceste pôsobí sebavedome. Aby však toto riešenie prešlo schvaľovacím procesom WLTP a splnilo normy, museli vývojári vymyslieť alternatívu. A tou sú práve tie záhadné výčnelky.

Jeden detail, tri funkcie

Drobné, premyslene umiestnené výstupky fungujú ako mechanická aj aerodynamická bariéra. Pod kritickým homologačným uhlom dokážu efektívne zachytiť alebo odkloniť trajektóriu odletujúcich nečistôt a kamienkov — bez toho, aby auto potrebovalo masívne plastové lemy.

Tým však ich práca nekončí. Vývojový tím počas testovania v aerodynamickom tuneli zistil, že tieto štruktúry pozitívne ovplyvňujú prúdenie vzduchu okolo rotujúceho kolesa. Práve v tejto oblasti štandardne vznikajú silné turbulencie, ktoré zvyšujú odpor vzduchu a tým aj spotrebu energie — čo je pri elektromobile obzvlášť citlivá téma. Výčnelky prúdenie usmerňujú a prispievajú k celkovej aerodynamickej efektivite vozidla, ktorá u Epiqu dosahuje koeficient odporu vzduchu Cx = 0,275. Výsledok je trojitý: splnená legislatíva, lepšia aerodynamika, zachovaný čistý dizajn.

Inžinierstvo skryté v detaile

To, čo sa na prvý pohľad môže zdať ako výrobná chyba alebo zbytočný ozdobný prvok, je v skutočnosti príkladom moderného automobilového inžinierstva. Škoda Epiq ukazuje, že v súčasnom vývoji áut neexistuje detail bez funkcie — a práve v takýchto kompromisoch medzi normami, fyzikou a estetikou sa rodí skutočná kvalita.